Svet jednej ženy

Sobota večer. Sme pozvaní na fakt dosť snobskú párty na Palisádoch. Nahodila som malé čierne, dokonca som oprášila aj tie božské sandáliky, ktoré ma ale vždy tak príšerne režú nad pätou a tlačia pri palcoch. No skrátka, čo to budem dopodrobna opisovať, poviem tak, ako bolo – dokonale som sa nahodila! Vlasy, makeup, doplnky, všetko.

Štvrť na osem, nervózne prešľapujem v predsieni. Klasika – mešká. Mal tu byť pred desiatimi minútami. Upokojuje ma jedine totálna spokojnosť s tým, čo vidím v zrkadle. Malá Fendi Mini B je skoro tak sexi ako ja. Je vkusná, spoločenská, luxusná, nič výstredné. A dosť exkluzívna na to, aby sa tie sliepky museli kontrolovať, nech im neklesne sánka. Milujem ten pocit!

19:27. Tretíkrát som skontrolovala rúž, zrkadielko a cigarety v kabelke. A musím kontrolovať aj seba, aby som si od zlosti nezačala olupovať lak z nechtov. No neverím! Konečne sa dotrepal!

Povedala som si, že dnes som príliš krásna na to, aby som mu stropila scénu. Nahodila som skutočne kúzelný úsmev, postavila sa pred neho oblečená najmä vo vôni parfému a kúsku toho čierneho saténu, natrčila líce na zvítanie (zistila som, že môj rúž sa rozpíja už pri jemnom dotyku pier) a úplne bohorovne čakala na komplimenty. Vedel, že musí žehliť. A tak nezariskoval a na istotu šiel po kabelke. Moja úchylka. Vraj skutočne vydarený ORANŽOVÝ kúsok!

Čože?! Oranžový??? A nedrbe ti?! Som snáď blbá, aby som si k drahej medenej bižutérii, k hrejivým medeným očným tieňom a tomu jemnému medenému prúžku na sandálikoch, ktoré ma už v tejto chvíli fakt poriadne rezali, vybrala ORANŽOVÚ kabelku?!

Neuveríte, stále som bola ochotná ostať pokojná a nehádať sa. Viem, zaslúžim si Nobelovu cenu za mier. Nie, neblahorečte ma, nečudujte sa mi, som skrátka žena kompromisov. Ale keď uťal, že ženy nerozoznajú farby a muži ako technicky zdatnejší jedinci s prirodzeným pochopením fyzikálnych zákonitostí a tým aj zákonov optiky, majú pre farby podstatne väčší cit, fakt ma dožral! Akože, v taký čas sa nepoznám – Fendi-Nefendi, ja by som ho tou kabelkou aj umlátila! Že ORANŽOVÁ!!!

Bože, ešteže som taký racionálny typ! Normálne som po necelých dvadsiatich minútach prestala hlasno vzlykať a vykrikovať, že je zadubený ignorant, ktorý mi kazí život, pretože mi napadlo, že ho dorazím ja. Veď je to na internete, môj! Cha! Na mobile som natiahla internet, naťukala www.kabelkysnov.sk, preklikala sa na moju Fendi...  A čo nevidím?!

Oni ju tu majú zalistovanú ako oranžovú. Akože, ak toto nerobí chlap, tak ja už neviem. Ale pomenovať medenú kabelku ako oranžovú? Som schopná vyjsť s tým do ulíc. Veď toto nás raz zabije. To nie je o pigmentoch. Medzi krásnou medenou a blbou oranžovou je rozdiel jediný mizerný chlap... Mimochodom, slová ako tyrkysová, baklažánová, lososová, antracitová, terakotová ani nemajú v aktívnej slovnej zásobe.

Volala Karin. Na piatok nás pozýva kolaudovať ich nový mezonet. Rozmýšľala som, čo na seba. Asi dospievam. Alebo starnem? Normálne som si rezervovala Dolce & Gabbana Miss Loop. Schválne sa na ňu pozrite. Čierna ako uhoľ! Nech mi teraz skúsi niekto niečo rozprávať! Tentokrát nemienim už nič riskovať. Toto ja vážne nemám za potreby. Do piatku musím dať nový článok. Prečo by som to platila, ak to môžem mať zadarmo, no nie?

Mimochodom, Ľubo, ten Oranžový, je už pasé. Fakt ma príšerne vytočil.